Moja svokra je veľmi zvláštna žena. Keď sme sa s manželom presťahovali do môjho bytu, začala sa objavovať aj u nás doma. Ukázalo sa, že môj manžel jej dal náhradný kľúč. -„Veď je to moja mama, nech príde k nám,“ ospravedlňoval sa.
Nebola som z toho nadšená, ale myslela som si, že keď svokra príde na návštevu niekoľkokrát do mesiaca, nebude to nič hrozné. Veľmi som sa však mýlila. Moja svokra k nám totiž chodila na návštevu takmer každý deň a, samozrejme, bez varovania. Tieto návštevy mojej matky začali môjho manžela stresovať.
Nakoniec si uvedomil, že to nie je normálne. Dokonca sa mi stalo, že po dobrej noci s manželom som vošla do kuchyne len v župane a svokra tam sedela a pokojne popíjala čaj. Nevšímala som si ju a išla som urobiť raňajky.
Je to predsa môj byt a ja sa chcem cítiť ako hostiteľka. Vtom z izby za mnou vyšiel môj manžel, ktorý mal na sebe len spodky a nečakal, že pri stole uvidí svoju matku: -Mami! Je sedem hodín ráno, čo tu robíš?“ -Pijem čaj, to nevidíš, – pokojne odpovedala moja svokra.
A potom mi povedala niečo, čo ma vystrašilo: „Nemala si byť taká prekvapená, že ma vidíš. Teraz si vydatá a všetko, čo máš, je majetkom tvojho manžela, a teda aj mojím. Človek môže tejto žene len závidieť jej logiku. Rodičia mi tento byt darovali po skončení univerzity, a to som svojho manžela vtedy ešte ani nepoznala. Ona už o všetkom rozhodla za mňa a žiadny zákon jej nemohol nič dokázať.
Potom sa môj manžel rozhodol vymeniť zámky. Nemohol už ďalej znášať náhly výskyt svojej svokry. Keď zistila, že sme všetko zmenili, dlho mi nadávala, že som jej syna rozmazlila, hoci on sám navrhol tento nápad.
