Do kuchyne prišiel Sergejov šesťročný vnuk Dima. Nevyzeral veľmi dobre. Vyzeral vystrašene a rozcuchane. „Dedko, môžem dostať trochu mlieka? Dedko bol prekvapený. Jeho vnuk neznášal mlieko.
– Mlieko?! Samozrejme, že môžeš. Chlapec otvoril chladničku, vytiahol fľašu a trasúcimi sa rukami si nalial mlieko do pohára. Vypil ho celé naraz. „Dedko, chladnička chladí elektrinou?“ ‚Nie elektrinou, ale elektrinou,‘ opravil ho starec automaticky a naďalej sa čudoval, potom sa rozčúlil: – Odkiaľ vieš o elektrine?
– „No, okrem iného aj vďaka elektrine. Je tam aj veľa iných vecí. – Je to zvláštne, tá elektrina. V chladničke chladí, v sporáku hreje, v práčke sa točí. Tak čo je to ten prúd?“ – No, môžem ti to povedať, ale nebudeš tomu veľmi rozumieť. Budeš chodiť do školy, potom do ústavu. Tam ti vysvetlia, čo to je. „Môžem si tu prečítať rozprávku?“ – spýtal sa môj vnuk. –
“V kuchyni? „Prečo nie v tvojej izbe?“ Dedko sa stále čudoval: “Nechcem. Je tam prúd… – Čo s tým má prúd spoločné?“ – Vyskočil zo zásuvky. – Čože? Dedko sa vrhol do vnukovej izby. Na zemi ležal skrutkovač a kryt zásuvky. – Dima! Čo to robíš?
Odstránili ste veko? Vnuk strčil hlavu do dverí: „Áno.“ „A prečo si to urobil?“ spýtal sa starý otec a upokojil sa. „Dedko, prosím ťa, nehnevaj sa,“ začal mu chlapec rozprávať.
„Skúšal som, čo sa stane, keď sa dotknem prúdu. Bude mi horúco, alebo studeno, alebo sa budem točiť?“ „A čo si zistil? „Čo si zistil?“ spýtal sa dedko, keď sa už úplne upokojil. ‚Brní to,‘ zamrmlal vnuk.
„To je dobre, že všetko dobre dopadlo,“ povedal dedko a zaskrutkoval viečko. “Dáš si ešte trochu mlieka? Dedko sa so záujmom pozrel na vnuka. – Dám, – odpovedal sebavedomo. – Prečo?“ spýtal sa dedko. – Ako to? Je výborné, – odpovedal vnuk a odišiel do kuchyne. Serhij sledoval svojho vnuka a premýšľal: „Aká je súvislosť medzi elektrinou a mliekom?“
