Môj otec zomrel skoro, ale jeho rodičia dali mojej matke byt, pretože zostala počas vojny s dieťaťom v náručí. S matkou sme žili dobre, ona pracovala a mne sa darilo v škole. Keď som dovŕšila 12 rokov, moja matka sa zoznámila s mužom.
Začal s nami bývať, ale ja som ho nepovažoval za nevlastného otca, vôbec som ho nemal rád, a to z dobrého dôvodu. Keď totiž moja matka zistila, že je s ním tehotná, muž zmizol. Mama porodila ďalšie dievčatko a dala mu meno Nasťa. Keďže som mala sestru, mame sa zvýšili výdavky, už mi nemohla platiť umeleckú školu, nieto ešte kupovať drahé farby atď.
Okrem toho potrebovala niekoho, kto by sa staral o moju mladšiu sestru, kým by bola mama v práci. Stručne povedané, Nasťa mi zničila celé detstvo. Môj vzťah s ňou nefungoval hneď, rovnako ako s otcom. Keď som skončila školu, úspešne som sa vydala.
Hneď som sa presťahovala k manželovi. A po čase sa moja mama vydala za veľmi dobrého muža, bol profesorom na univerzite. Život všetkých sa vyvíjal dobre. Ale jedného dňa som sa rozhodla ísť domov po nejaké staré knihy. Dvere mi otvoril muž v nohaviciach.
– „A ty musíš byť Nastina sestra. -A kto ste vy? Zavolám políciu! Ale potom Nasťa vybehla z izby a začala ma upokojovať. Ako sa ukázalo, bol to jej nový priateľ. Jednoducho nedokážem nájsť slová na to, ako veľmi som rozhorčená. Vo svojich 22 rokoch žije Nasťa sama v byte, ktorý mi zanechali starí rodičia. A ešte má tú drzosť vodiť si tam mužov.
Okamžite som zavolala mame, ale ukázalo sa, že mama o všetkom vie. Povedala mi, že Nasťa je dospelá a my sme si už založili osobný život, tak nech to skúsi aj ona. Ale cítim sa veľmi zle, najmä preto, že byt je len môj.
