Dcéra hlasno zakliala, v dome zazvonil zvonček.Zať bol ticho pri okne.Asi sa hneval.Vnuci sedeli pri stole. Nedokázali pochopiť, čo od babky chcú jej vlastné deti. Pri upratovaní kuchyne a umývaní riadu omylom rozbila tanier.
je to veľmi drahé, povedala jej dcéra. ak sa budeš takto správať aj naďalej, pôjdeš k synovi domov. tam ti snacha povie, kde prezimujú raci.A potom budeš mať všelijaké útoky. babička to počúvala.
sklonila hlavu. a keď sa jej narodila dcéra. milá, úprimná, sladká. utrela si slzy. obrátila sa k Bohu: Prosím, Pane, urob všetko tak, aby dcéra bola milá. bola ľahká, ale nie tŕnistá. Kvitla kvetmi. Osud mi dal šťastie a prosperitu. Vezmi ma k sebe.
Do jasného neba. kde vtáci spievajú v raji. V tichu je krása. Čo sa so mnou teraz stane? Som všetkým na obtiaž. Nechajte ma dokončiť zaväzovanie ponožiek, – prosím a úpenlivo prosím. Mojej dcére je veľmi zima. Moje vnúčatá sú tiež chladné.
Chcem ich trochu zohriať, kým sa rozídeme. Za oknom svietil mesiac Každý myslel na svoje. Nikto v dome si nevážil, že je tam stará mama.
Stará mama sa modlila a na všetkých sa jemne usmievala. Moja dcéra sa bude kajať, ale bude už neskoro, príliš neskoro.
