Vitia pomohol bratovi namontovať nové vchodové dvere. Sedemročnému synovcovi Gošovi sa už začali prázdniny, ale jeho rodičia stále pracujú.
Preto sa rozhodli, že dobré dvere treba nainštalovať, kým je dieťa doma. Víťa musel na druhý deň letieť domov. Ráno sa rozlúčili. Jeho brat a manželka odišli do práce a Víťa si začal baliť veci. V čase, keď mali odísť na letisko, Viťa ešte raz varoval Goša:
-Neotvárajte dvere cudzím ľuďom, a ak áno, povedzte, že doma nie sú dospelí. Nehovorte s cudzími ľuďmi cez dvere. -Môžem sa pozrieť cez kukátko? Pre prípad, že by prišiel niekto z vašich ľudí. – “Nie, kukátko nepotrebuješ, aj tak sa k nemu nedostaneš. A každý má svoje vlastné kľúče.
Víťa počkal, kým Goša zatvorí dvere na dve otáčky a vyjde z vchodu. Na letisku sa dozvedel, že let mešká osem hodín. Čakali na zlepšenie počasia. Nechcel však strácať osem hodín, a tak sa rozhodol vrátiť domov.
Zaklopal na dvere a Goša sa spýtal: “Kto je to?” “Tvoj strýko Víťa, otvor rýchlo.-Nie. Len máš podobný hlas, ale nie si môj strýko. Už dávno odletel lietadlom.
– “Gosha, lietadlo má meškanie. Pozrite sa cez kukátko a pochopíte. -Nie, strýko Víťa mi povedal, aby som sa nepozeral cez kukátko a nerozprával sa s cudzími ľuďmi. Namiesto toho môžem zavolať políciu.
– “Gosha, nepotrebujeme políciu. Počkaj… môžeš zavolať na telefón strýka Víťu a sám sa presvedčiť, že som to ja. Goša sa zdráhal zavolať, ale cez dvere počul známu melódiu.
O päť minút neskôr už sedeli pri stole a pili čaj. Takto sa strýkovi Víťovi podarilo naučiť svojho synovca.
