Niekedy je ponižujúce, akí nevychovaní môžu byť ostatní cestujúci. Jeden z mojich spolucestujúcich mi stiahol papuče, keď som sedela na hornej polici.
Ale Boh žehnaj mojej inteligencii, pretože po niekoľkých bezvýsledných telefonátoch som začal konať. S najväčšou pravdepodobnosťou si tento človek zabudol svoje drobné a vďaka svojej výchove si mohol vziať cudzie bez vyzvania.
Keď som musel ísť na koniec vozňa v dôležitej záležitosti, keď som sa vrátil, videl som, že moje papuče sú preč. Chýbajúce papuče sa vrátili s naším “priateľom” o päť minút. Požiadala som toho muža, aby sa prestal dotýkať mojich vecí, pretože neznášam, keď si niekto bez opýtania berie, čo mi patrí.
V odpovedi zamrmlal niečo výhražné a potom zaspal. O dve hodiny neskôr sa to isté zopakovalo. Cítil som, ako mi v srdci rastie hnev a s ním aj odhodlanie dať tomuto arogantnému mužovi lekciu.Som dosť zavalitý človek a vždy mám zásobu superlepidla.
Použila som ho na prilepenie papúč. Potom som uterák hodil po susedovi z prízemia, zrejme omylom, a čakal som. Sused sa zobudil a hneď mi vkĺzol do papúč, spokojný sám so sebou a so svojím životom.
Pasca na myši sa okamžite zabuchla. Mali ste vidieť jeho tvár! Okamžite začal kričať nadávky. Budem k vám úprimný: ani mi nebolo ľúto mojich papúč, pretože som aj tak musel o hodinu odísť. Takto som jej dala lekciu.
