S Maxom som chodila asi tri roky a potom ma požiadal o ruku. Prijala som ho. Nechceli sme honosnú svadbu, pretože sme šetrili na vlastný byt. Chvíľu som musela bývať v dome jeho rodičov.
Ak mám byť úprimný, moja svokra a jej dcéra Lisa ma nemali rady. Vždy som bol pre ne cudzí človek. A bolo mi to jedno, brala som si Maksyma, nie ich. Svokor bol voči mne akosi neutrálny, nechcel sa pliesť do ženských škandálov.
Svokra hneď povedala, že tento dom bude patriť Lise, nie Maxovi. Môj manžel by dostal daču, ktorá ešte potrebuje nejaké drobné opravy. Toto vyhlásenie sa nás nijako nedotklo, pretože sme si s manželom ešte stále plánovali kúpiť vlastný byt.
Lisa zostala doma so svojím dvojročným dieťaťom. S domácimi prácami nepomáhala. Raz som uvarila večeru, ale svokra a Lisa ohŕňali nosy a začali smažiť vajcia. Potom som už pre ich rodinu nič nevarila, len pre seba a Maxa.
Upratujem len kuchyňu a svoju izbu. Lisa začala fňukať, že ak začnem upratovať dom, musím umyť všetky izby.Ale dala som jej jasne najavo, že budem upratovať len tam, kam pôjdem ja. Raz som sa v práci cítila zle.
Šéf ma pustil domov počas obedňajšej prestávky s tým, že bude lepšie, ak si do zajtra oddýchnem. Nikto nevedel, že sa vraciam domov popoludní.
Potichu som vošla do svojej izby a predstavte si moje prekvapenie, keď som uvidela Lisu, ako sa prehrabáva v mojej taške. -“No, čo tam hľadáš?”
“Čokoľvek potrebujem, hľadám. Vo všeobecnosti je to môj dom, môžem si tu robiť, čo chcem. Okamžite som vyhodila Lisu z izby a začala som si baliť veci.
V hystérii som zavolala Maximovi a o dve hodiny neskôr sme sa presťahovali do prenajatého bytu. V dome s Lisou som už nemohla stráviť ani minútu.
