Keď sme sa pred viac ako 10 rokmi vzali, museli sme s manželom najprv bývať u jeho rodičov. Ale keď zomrela moja stará mama a odkázala mi byt, hneď sme sa nasťahovali. Splnil sa nám sen:
roky sme plánovali, že budeme mať vlastné bývanie a nebudeme sa musieť nikomu prispôsobovať. Aby pomohla svojmu mladšiemu synovi, manželovmu bratovi, svokra predala svoj byt a dala mu všetky peniaze.
Potom odišla pracovať do Talianska a vrátila sa len niekoľkokrát, ale každý rok nám posielala jedlo a oblečenie, za čo sme jej boli veľmi vďační. My sme jej na oplátku tiež pomáhali tým, že sme jej posielali rôzne tovary z našej vlasti.
A nedávno moja svokra zistila, že jej zdravie sa zhoršuje. Preto sa rozhodla vrátiť do svojej vlasti. Potom však nastal problém: nemala kde bývať.
Môj mladší syn minul všetky peniaze a presťahoval sa k manželkiným rodičom, ktorí nemohli prijať staršiu ženu. Moja svokra teda požiadala, aby mohla bývať s nami, ale mali sme malý dvojizbový byt bez ďalšej izby.
Bol som absolútne proti tomu, aby sa môj syn delil o izbu so svojou babičkou, preto som s touto ponukou nesúhlasil. Prenájom bytu tiež neprichádzal do úvahy, pretože moja svokra nemala peniaze. Môj mladší syn jej odmietol pomôcť s tým, že sa musí postarať o svoju rodinu.
Teraz som rozpoltená medzi tým, že nechcem prijať svokru do svojej domácnosti, a tým, že ju nemôžem vyhodiť. Situácia je nesmierne ťažká a ja stále neviem, čo mám robiť…
