– “Vlastne je to môj byt,” povedala Ľudmila Michajlovna, “dala som ho synovi, aby v ňom mohol bývať so svojou ženou Annou. “Chcela som, aby sa môj syn osamostatnil, ale to si vyžaduje čas, preto som im dala svoj byt, kým si nenašetria na vlastný,” vysvetlila.
Po skončení univerzity sa syn Liudmyly Mykhailivny, Hrysha, okamžite oženil so spolužiačkou Annou. Ľudmila Michajlovna o dievčati nič nevedela. Hanna sa so svojou svokrou stretla len štyrikrát, a to iba raz na svadbe.
Hanna aj Hrytsko si práve začínali budovať svoj dospelý život. Ani jeden z nich nepochádzal z bohatej rodiny. Ľudmila Michajlovna verila, že je to tak najlepšie, pretože takto sa manželia opäť postavia na nohy.
Gríša si nikdy nič nenárokoval, za byt bol vďačný matke a o inej pomoci nikdy nehovoril. V zime Ľudmile Michajlovne zavolal brat Anton, ktorý sa chystal do hlavného mesta na lekársku prehliadku. Táto zima nebola výnimkou.
Anton požiadal Ľudmilu, aby mu poskytla miesto vo svojom druhom byte; vedel, že tam bude dosť miesta pre všetkých, najmä preto, že jeho synovec ešte nemal deti.
Griša s radosťou súhlasil, aby uňho strýko pár dní býval, pretože strýko Anton v minulosti sám Grišovi veľmi pomohol: “Áno, samozrejme, mami, nech príde, vyjdem mu v ústrety podľa všetkých pravidiel,” povedal Griša.
Ľudmila Michajlovna bola veľmi rada, že sa jej syn nebráni. Bála sa, že sa jej synovi tento nápad nebude páčiť. Neskôr sa ukázalo, že sa bála oprávnene.
Hneď na druhý deň jej zavolal Hricko a začal sa kvôli niečomu rozčuľovať: “Príde na budúci týždeň? Možno mu nájdem nejaký pekný hotel? Možno by mal ísť inde?” “Nemusíš robiť nič,” odpovedala Ľudmila Michajlovna, “sama mu nájdem miesto.
“A ona to urobila. Môj brat prišiel,” hovorí Ľudmila Michajlovna, “zložil všetky skúšky, zostal so mnou štyri dni a potom sa vrátil. V stiesnených podmienkach, ale nie v zlom, viete.
31. decembra. Zazvoní telefón a ja ho zdvihnem. Je to moja švagriná. Zvykla volať na dôležité sviatky, takže volala 31. Celkovo nám zablahoželala k nastávajúcemu roku, porozprávali sme sa a na konci, keď zavesila, jej švagriná povedala: “To je dobre, že Maši dali domov.
Chudák dievča nemalo kam ísť.Všetky ubytovne sú obsadené, bez Anny a Hricka by zostala na ulici, mala by problémy.” Ľudmile Michajlovne bolo všetko jasné: Ukázalo sa, že Gríša a Anna poskytli prístrešie Anninej neteri Máši, ktorá tam žila od jesene.
Odpor pomaly spaľoval ženu zvnútra. Svoj byt dala mladým ľuďom a tí nielenže odmietli prijať Ľudmilinho brata, ale ešte aj na štyri mesiace pustili do svojho domu cudzieho človeka.
“Maša, hovoríš? Máš týždeň na to, aby si si našla byt a uvoľnila ten môj,” povedala Ľudmyla Michajlovna do telefónu. “To je dosť kruté,” odvetil Hricko.
Hrytskov vzťah s matkou sa nezhoršil – chápal, že jeho matka je veľmi rozrušená z toho, čo počula. Našiel si byt a spolu s Annou začali žiť vo vlastnom (hoci prenajatom) byte.
Vyvstáva však otázka, či Ľudmila Michajlovna mala právo vyhodiť deti zo svojho bytu, pretože umožnila manželom v ňom bývať, čo znamenalo, že mali právo disponovať s domom, t. j. rozhodovali, koho doň vpustia a koho nie.
