Vitia opäť neposlúchol svoju matku. Nemohol si pomôcť, pred domom ho čakala celá skupina priateľov a on neodolal a vyšiel za nimi. Len čo sa jeho matka vrátila domov z nočnej zmeny, bola šokovaná, keď videla, v akom stave je byt.
Všade bol neporiadok, odpadky a v dreze hora špinavého riadu. Víťa nechcel ani počúvať matkine výčitky, chcel len “prežiť” hádku a ponáhľať sa späť ku kamarátom. “Víťa, ty si taký sebec! Nechceš mi pomôcť, myslíš len na seba,” karhala ho matka donekonečna.
Upratovať budem neskôr. Prosím, môžem už ísť?” zakňučal Víťa. Jeho matka si vzdychla:- Dobre, pokračujte. Ale vezmem si ho sám. S tebou je to tak vždy. Nikdy nerobíš, čo máš, nikdy! Víťa vedel, že matka všetko urobí sama za pár minút, a tak sa ani veľmi nesnažil pomáhať.
Iba keď potreboval peniaze, stal sa z neho dokonalý syn, ktorý plnil všetky úlohy a niekedy dokonca varil večeru. Jeho matka bola šťastná, keď sa takto správal. Jedného dňa sa Víťova matka nevrátila z práce v obvyklom čase.
Víťa bol s kamarátmi a všimol si, že matka chýba, až keď prišiel domov neskoro večer. Prehľadal celý byt, ale matku nikde nenašiel. Potom ho zobudil telefonát z nemocnice: “Je to Vitalij? Vaša matka mala nehodu a je vo vážnom stave,” povedal mu neznámy hlas.
Vitalij sa ponáhľal na jednotku intenzívnej starostlivosti, aby zistil, čo sa stalo. Nedovolili mu vidieť matku, ale mohol sa pozerať cez sklenené dvere. Chlapec bol plný obáv a úzkosti, keď sa pozeral na matku ležiacu v bezvedomí v bielej posteli.
“No tak,” zašepkal Víťa, “prečo na mňa nekričíš? Prečo mi nepovieš o tom neporiadku v dome, prečo, mami? Celú noc sa Víťa modlil a prosil Boha, aby pomohol a uzdravil jeho matku. Sľúbil, že bude matku poslúchať, že jej bude vo všetkom pomáhať a napraví svoje správanie. Uvedomil si, ako strašne sa zachoval.
Uvedomil si, že stráca jediného človeka, ktorý ho skutočne miloval. Na druhý deň ráno sa Viťova matka zobudila a bola prevezená na oddelenie. Víťa mohol konečne vojsť dnu, objať ju a potom celé hodiny sedieť a držať ju za ruku.
Uvedomil si, že jeho pokánie všetko napravilo, a sľúbil, že nikdy nezabudne na svoje sľuby dané Bohu. Od toho dňa sa Viťa stal príkladným synom, vždy pripraveným pomôcť svojej matke vo všetkom, čo potrebovala.
