Tak sa stalo, že máme s manželom hypotéku. Bola som ešte na materskej dovolenke a manžel sa ju snažil splácať. Naša dcéra mala práve rok, deti v tomto veku rýchlo rastú a naše výdavky sa zvýšili.
Môj manžel to už v práci nezvládal. A moji šéfovia mi začali naznačovať, že je im bezo mňa ťažko, volali ma do práce rýchlejšie a rozhodli sa mi zvýšiť plat. S manželom sme situáciu prediskutovali a rozhodli sme sa, že bude lepšie, keď sa teraz vrátim do práce.
Vyvstala teda otázka, čo robiť s mojou dcérou. Manžel mi začal ponúkať rôzne možnosti opatrovateľky, ale ja som bola proti. Aj keď mala vysokoškolské vzdelanie, všetky odporúčania a zdravotný preukaz, stále to bola cudzia osoba.
A ja som sa bála pustiť takého človeka do bytu, nielen k dieťaťu, ale len tak ho pustiť. Preto som požiadala svoju mamu, aby sa stala našou opatrovateľkou.
Bola práve na dôchodku a doma sa nudila. A tu bude tráviť čas so svojou vnučkou a zarobí si trochu peňazí. Navyše od nej nežiadame, aby upratovala dom, len aby sedela s dieťaťom. Naša dcéra je pokojná a tichá, rada kreslí a veľa spí.
Takže by s ňou nemali byť žiadne problémy. Manželovi sa tento nápad najprv nepozdával, ale neskôr musel súhlasiť.
A mne bolo manžela ľúto. Prišla som domov a počula som hluk z televízora na plné pecky. Moja mama zatiaľ kŕmi dcéru rannou kašou. – “Mami, požiadala som ťa, aby si uvarila cestoviny alebo kašu.Nie je možné kŕmiť dieťa tou istou kašou trikrát denne.
– “Je s tou kašou niečo zlé?” – “Mami, povedala som ti, že nechcem, aby moja dcéra vyrastala v hluku, s manželom takmer nikdy nezapíname televíziu. A ty ju máš zapnutú toľko hodín na plnú hlasitosť.
– “Dávajú zaujímavý seriál, pozerali sme ho s vnučkou. Nemal som nervy na to, aby som to vydržal každý deň.
O týždeň neskôr som požiadala mamu, aby už viac nechodila, a povedala som jej, že som si už našla opatrovateľku na plný úväzok. Matka sa najprv urazila, ale potom ustúpila.
Zrejme sa jej veľmi nepáčilo sedieť so svojou vnučkou. Teraz som však ohľadom svojho dieťaťa pokojnejšia.
