Pred dvadsiatimi rokmi som zostala doma so svojimi dvoma dcérami vo veku šesť a štyri roky.
Mala som šťastie, že som stále mala mamu, ktorá mi vo všetkom pomáhala a podporovala ma.
Keď som oznámila svoje rozhodnutie odísť pracovať do zahraničia, cítila som jej podporu a nechala som deti u nej. Stalo sa to rok a pol po manželovej smrti.
Svojim deťom som každý mesiac posielala značnú sumu peňazí a pre seba som si nechávala len tie najnutnejšie veci. Domov som prichádzal len na sviatky.
Teraz sú z mojich dvoch pokrvných sestier dospelé ženy s manželmi a rodinami. Raz večer som prišla domov z práce a volala mi moja mladšia dcéra, bola som prekvapená, lebo zvyčajne som im volala ja, ale s radosťou som zdvihla telefón.
“Mami, ako si sa opovážila?” kričala dcéra do telefónu, “Prečo si pomohla Oksane kúpiť dom? Nech ju zabezpečí jej manžel!
Vôbec na mňa nemyslíš! Možno ju miluješ viac ako mňa? Moja dcéra neurobila takmer žiadne chyby.
Pred niekoľkými dňami som najstaršej poslal 10 000 dolárov, polovicu sumy na byt. Druhú polovicu im dali snúbencovi rodičia a deti si niečo šetrili.
Samozrejme, chcela som dcére pomôcť presťahovať sa z prenajatého bytu do vlastného, ktorá matka nie? Nikdy by ma však nenapadlo, že Olenka bude rozhorčená, že som pomohla jej sestre.
Ona sama sa vydala za chlapa z bohatej rodiny, ktorého rodičia im hneď dali byt.Ona ani nemusí pracovať, všetko jej zabezpečuje manžel, ale najstaršia s manželom tvrdo pracovali, aby mali strechu nad hlavou.
Prekvapuje ma, ako sa správa moja mladšia dcéra, s jej stavom mohli sestre a jej manželovi nejako pomôcť, možno si nájsť lepšiu prácu, nie nevyhnutne peniazmi, ale ona nemá súcit ani so mnou, ani so svojou staršou sestrou.
Neľutujem, že som pomohla staršej dcére, teraz mám istotu, že má strechu nad hlavou a že v prípade potreby vždy príde na pomoc (to som vedela ešte pred kúpou bytu).
A dnes mi staršia dcéra zavolala, aby sa posťažovala na mladšiu dcéru. Volala jej aj Olena.
Žiadala, aby som jej dala 5 000, alebo aby ma Oksana presvedčila, aby som jej dala aj 10 000, pretože všetko by malo byť “spravodlivé”. Ako mám reagovať na konanie svojej dcéry?
