Keď naša kolegyňa priniesla hromadu čokolád a začala ich rozdávať po kilogramoch, čudovali sme sa, odkiaľ ich má toľko. A potom nám povedala neuveriteľnú vec.

Pred niekoľkými rokmi, keď sa skončili novoročné sviatky, som si z práce priniesol domov niekoľko kilogramov sladkostí. Snažili sme sa ich všetky zjesť do leta. Stále nám ich dávali.

Takto sa veci vyvíjali ďalej. Po skončení sviatkov prišiel do práce jeden z našich kolegov a priniesol nám každému balíček sladkostí. S kolegami sme boli veľmi prekvapení:

kde ich toľko vzala? Prečo kúpila toľko sladkostí? Odpovedala, že ich má doma veľa, nič nie je premlčané, len čerstvé sladkosti.

Stále sme sa snažili zistiť, odkiaľ ich má a prečo ich rozdáva. Chceli sme jej ich vrátiť peniazmi, aby sme jej nahradili náklady, ale odmietla a povedala, že je to jej dar.

Keď sme však trvali na svojom, nakoniec sa rozišla. Ako sa ukázalo, jej rodičia žijú v dedine. Jej matka a otec ešte nie sú v pokročilom veku. Nemajú ani dôchodok.

Nič nepotrebujú a majú vlastné hospodárstvo.Dom je veľký a má zeleninovú záhradu. Má dve dospievajúce deti. Okrem toho má jej starší brat ešte dvoch synovcov.

Takže vnúčat majú dosť. Všetky ich majú radi a nič im neodmietajú. Dávajú im darčeky a peniaze na vreckové. Vnuci sú zakaždým radi, že môžu ísť k starým rodičom.

Nie je potrebné ich miešať. Ale babička má jednu slabinu. Vždy nakúpi kopec sladkostí. Čokolády, sušienky, lízanky.

Na pochúťkach nešetrí. Chce pohostiť svoje vnúčatá. Preto vždy, keď ide do obchodu, kupuje kilogramy sladkostí.

Celé škatule. Môže moderné dieťa ešte niečo prekvapiť? Sú plné všetkého. Deti už nemôžu jesť toľko sladkostí, preto ich odmietajú. A babička sa urazí.

“Prečo to nechceš? To som ti to všetko priniesla zbytočne?” Hoci jej za to vynadáme, vysvetlíme jej, že by nemala kupovať toľko sladkostí.

Nie je to zdravé, ale ona hovorí, že radšej chce žiť v blahobyte a poskytnúť svojim vnúčatám všetko, čo potrebujú.

Ukázalo sa, že keď ideme na prázdniny navštíviť babičku, mama nám dá vrecko sladkostí.

Takže si ju musíme vziať so sebou, nemôžeme ju vyhodiť! Všetko toto jedlo nosíme do mesta, ale doma ho nikto neje. Tak ho rozdávam deťom na dvore a prinášam ho aj vám. Ďakujem, môžete si vziať.

Související Příspěvky