Po mojej svadbe s Pavlom sme začali bývať v byte mojej mamy. Paša bol na návšteve z dediny a býval tu v prenajatom byte. Mamin byt je trojizbový, takže by v ňom bolo dosť miesta pre všetkých.
A mama je veľmi priateľská a prispôsobivá osobnosť, takže som nepochybovala, že si budeme rozumieť.
Nie hneď, ale všimla som si, že maminino správanie sa s jeho presťahovaním zmenilo. Začala čoraz menej vychádzať z izby.
– “Mami, vadí ti nejako Pašova prítomnosť? Mama nad tým mávla rukou a povedala, že všetko je v poriadku. Myslela som si, že je len zmätená a že si na to časom zvykne.
Jedného dňa som prišla po práci skôr domov a počula som, ako sa z nášho bytu ozývajú kroky.
“Tatiana Petrovna, už som ti stokrát hovorila, aby si prestala šúchať nohami, keď ideš, je to otravné! A jedz vo vlastnej izbe, nevieš sa poriadne najesť, vždy všetko vyleješ! Prudko som vošla do bytu.
Mama sedela na pohovke schúlená do klbka a Paša stál nad ňou ako veľký kôň.
Len čo ho uvidela, bol ako na plátne. – “Zbaľ si veci,” povedal som chladne, “si úplne šialený, ako sa môžeš rozprávať s mojou matkou, keď bývaš v jej dome? Snažil sa ospravedlniť, bľabotal ďalej a ďalej, ale ja som ho nechcela počúvať, tak som sa začala baliť.
