Stretnutie so svokrou na prahu môjho domu v nedeľu bolo prekvapením. Mám 40 rokov a som 15 rokov vydatá za jej syna.
Za celé tie dlhé roky ma však nikdy nenavštívila ani sa so mnou nerozprávala. Keď ma môj budúci manžel požiadal o ruku, moja svokra povedala, že ma neprijme, pretože pre nich nie som dosť dobrá.
Napriek tomu, že sme pochádzali z rovnakej dediny, naše rodiny patrili do rôznych ekonomických vrstiev. Môj manžel sa o nič z toho nezaujímal a aj tak si ma vzal. V dôsledku toho ho moja matka vyškrtla zo zoznamu dedičov a prestala s nami komunikovať.
Všetko, čo máme, sme s manželom dosiahli bez pomoci našich rodičov. Mala som šťastie na skvelého a spoľahlivého manžela a na ničom inom mi nezáležalo.
Jedného dňa som cestou domov počula, ako sa dve ženy pri vchode rozprávajú o mojej svokre. Jedna z nich bola dlhé roky priateľkou mojej svokry, ale nedávno sa pohádali.
Pristúpila som k nim a tá istá žena začala hovoriť nepríjemné veci o mojej svokre v nádeji, že s ňou budem súhlasiť.
Prekvapila som ju však tým, že som jej poradila, aby neohovárala manželovu matku. Na incident som zabudla až do nedele, keď sa svokra objavila na prahu mojich dverí, plakala a ospravedlňovala sa.
Konečne si uvedomila, ako zle sa ku mne za tie roky správala. Ukázalo sa, že tá druhá žena jej povedala všetko, aj to, ako som ju bránil pred tou prvou.
Svojej svokre som už dávno odpustil a nechovám voči nej žiadnu zášť. Život je príliš krátky na to, aby sme sa zaoberali minulými krivdami.
