Vychovával ma len môj otec. Na matku si nepamätám. Ani moji príbuzní mi o nej nechceli nič povedať. Raz som mala v škole maturitný večierok, otec mi dal len peniaze na šaty, ale nepoblahoželal mi a neprišiel sa na mňa pozrieť. Všetci boli so svojimi rodičmi a ja som bola sama.
V deň mojej svadby, na ktorú mi otec dal peniaze, tiež neprišiel. So snúbenicou sme mu volali, ale otec nepočul ani slovo.
Jedného dňa som sa rozhodol, že už nebudem mlčať, vytočil som otca a všetko mu povedal. Ale práve vtedy som sa dozvedel pravdu o jeho živote… V mojom živote sa stalo, že ma vychovával a vzdelával slobodný otec.
Na vlastnú matku si vôbec nepamätám a takmer nikdy som o nej nepočul. Spočiatku som sa veľmi často, najmä keď som bol malý, pýtal otca na matku, ale on akosi náhle zmenil tému a dal mi jasne najavo, že sa k nej nemám vracať.
Samozrejme, bol som zvedavý, kto je tá žena a prečo mi o nej nechcú nič povedať ani naši príbuzní, ale nechcel som sa s otcom hádať.Môj vzťah s otcom tiež nebol ako u iných detí. Výborne si plnil svoje rodičovské povinnosti: kŕmil ma, obliekal, obúval, pomáhal mi s učením; pomáhal mi riešiť všetky záležitosti, ktoré som potreboval. Ale to boli veci, ktoré dieťa v zásade nijako zvlášť nezaujímajú.
Ale čo sa týka niečoho viac, nejakého rodičovského tepla alebo porozumenia, otec akoby neexistoval – vytrvalo ma ignoroval, nevenoval mi veľkú pozornosť, nehral sa so mnou, ako to robia iní rodičia so svojimi deťmi. Zdalo sa, že otcovi na mne vôbec nezáleží.
Keď som bol veľmi malý chlapec, vkradla sa mi do hlavy myšlienka, že ma otec vôbec nemá rád. Neprejavoval mi žiadne známky nelásky, ale jasne som videl a chápal, že tu nie je cítiť lásku, bolo to niečo úplne iné.
O jeho ľahostajnosti voči mne môžem rozprávať dlho, dlho. A jedného dňa bol v škole môj maturitný večierok.
Dal mi len peniaze, aby som si kúpila nejaké oblečenie, a to bolo všetko. Ani ma nepozdravil, ani za mnou neprišiel. Všetci boli so svojimi rodičmi a ja som bola sama. Stretol som dievča a zamiloval som sa – bola to naša svadba.
Na svadbe bolo veľa hostí, ale môj otec tam nebol; jednoducho neprišiel, nechcel byť prítomný v najšťastnejší deň môjho života. Hoci sme mu so snúbenicou mnohokrát volali a písali. Keď sa nám narodilo dieťa, ani nám nezablahoželal, nieto aby nás prišiel navštíviť.
poslali sme mu fotografie vnuka na internete, ani sa na ne nepozrel. raz som mal v práci firemný večierok, po ktorom som bol ako vymenený; už som nedokázal mlčať, chcel som otcovi povedať všetko, čo si o jeho správaní za tie roky myslím.
Nechápal som, prečo ma ignoruje, keď ho milujem a chcem, aby bol stále so mnou až do konca života. Zavolala som mu a povedala som mu všetko, čo sa za tie roky môjho života nahromadilo, vyjadrila som všetko, čo mi ležalo na srdci. Že som mala celé tie roky ťažký život a tak ďalej. Nepamätám si, ako dlho som hovoril.
Otec ma počúval pokojne a trpezlivo a potichu mi povedal: “Ukázalo sa, že keď sa oženil s mojou matkou, už ma mala
. Potom ma s ním opustila a odišla hľadať lepší život, po ktorom sa o mňa nikdy nezaujímala a nedala o sebe vedieť. Ani moja rodina o nej už nikdy nepočula.
Otec ma nechcel poslať do sirotinca. Tak som zostal s ním. Prechádzam ťažkým životným obdobím, neviem, čo mám robiť. Mám svojho otca veľmi rada, je ako moja rodina, a teraz, keď viem pravdu, si ho vážim ešte viac, ale nerozumiem, prečo nechce byť so mnou…
