“Pamätáš si, ako u nás počas minulej zmeny rodila jedna dievčina? Kričala ako bláznivá – prečo to všetko musí znášať. Hrubo nadávala, nie každý muž by to dokázal, bolo nepríjemné počúvať také veci od ženy!
– Pamätám si, a čo s ňou?
– Napísala odmietnutie, opustila dieťa a odišla, taká mrcha!
Autobus sa zatriasol a Nadia takmer upustila telefón z rúk.
Pamätala si tú dievčinu. Nerodila, nedá sa povedať, že by to bolo veľmi ťažké, ale kričala ako blázon. A keď porodila, nadávala, keď zistila, že je to chlapec, a ešte dodala, že je dobre, že to nie je dievča, bude mať ľahší život.
Chlapom je to vždy ľahké!
Nadi zamyslene zdvihla oči a pred sebou uvidela plnoštíhlu ženu a chlapca. Držal sa maminho plášťa.
Boli oblečení jednoducho, ale čisto, žena mala na sebe staromódny široký plášť.
Nadi hneď nepochopila, že táto žena je tehotná. A keď to pochopila, hneď vyskočila a ponúkla jej: „Prosím, posaďte sa!“
Chlapec hneď potiahol mamu za ruku, rýchlo jej niečo ukázal na prstoch a posadil ju, a Nade vysvetlil: „Mama nepočuje, ďakujem vám.“
Nade ho bolo ľúto.
Asi žijú v chudobe, a tak vytiahla z kabelky čokoládu. Vždy si ju kupovala, po zmene sa jej niekedy zhoršilo zdravie a čokoláda jej pomáhala.
„Ďakujem!“ povedal chlapec, natiahol slová, opatrne vzal čokoládu a vďačne sa usmial: „Nemyslite si, že máme otca, on je tiež hluchonemý, ale ja nie!“ Žijeme dobre a čoskoro sa mi narodí sestrička,“ chlapec bol pyšný a šťastne sa pozeral na mamu, a ona na neho.
„Máš veľmi krásnu mamu, najlepšiu, ani by ti to nenapadlo! Máš otca a budeš mať sestričku, si veľmi bohatý chlapec,“ úprimne mu povedala Nadia.
Tak sa na nich pozerala, ako môžu byť ľudia takí krásni vo svojom tichom šťastí!
A takmer prešla svoju zastávku.
Chlapec jej niečo zakričal za chrbtom, ale ona už vyskakovala z autobusu a dvere ju takmer pricvikli.
Nadia neprišla do práce neskoro.
„No, vieš si predstaviť, táto kukučka má manžela. Presnejšie, pred pôrodom podala žiadosť o rozvod, rozhodla sa tak vopred, no to je neuveriteľné!“ privítala Nadiu v predpôrodnej izbe pôrodná asistentka Zinaida Petrovna. Bola strašne rozčúlená.
To ona jej ráno volala, nemohla sa upokojiť!
„A ten chlapček je taký pekný, má deväť bodov podľa Apgarovej stupnice!
„No čo už, poďme radšej pozrieť novorodencov, čo tam máme?“ pokúsila sa ju upokojiť Nadia.
Kto vie, prečo niektorým ľuďom dávajú deti navyše, a oni ich nechcú. A tí, ktorí s
