V šesťdesiatich dvoch rokoch Peter Lawson nikdy nepomyslel, že bude šoférovať žltý školský autobus po tichých uliciach Maple Creeku v Ohiu.
Po tridsiatich piatich rokoch práce ako mechanik mu táto práca poskytovala istotu – rána, popoludnia, pocit zmysluplnosti. Väčšina dní bola pokojná, až kým si nevšimol novú cestujúcu: tichú štrnásťročnú dievčinu menom Nora Adamsová.
Nora vždy sedela vpredu, bola zdvorilá, ale uzavretá. Každé popoludnie, keď väčšina študentov už odišla, Peter sa pozrel do zrkadla a videl, ako ticho plače – snažila sa utrieť slzy, aby si to nikto nevšimol.
Skúsil sa jej jemne opýtať: „Ťažký deň?“ alebo „Ako ide škola?“, ale ona vždy zašepkala to isté: „Som v poriadku.“
Jeho inštinkty mu hovorili, že vôbec nie je v poriadku.
Jedného popoludnia, keď autobus prešiel cez nerovnosť, Peter videl, ako Nora rýchlo niečo strčila pod sedadlo. Počul slabé kovové cinknutie.
„Je tam všetko v poriadku?“ spýtal sa.
Ona vyskočila. „Áno. Niečo mi spadlo.“
Keď ju neskôr vysadil, z domu vyšiel vysoký muž. Jeho chladný pohľad sa na okamih stretol s Petrovým, potom zakričal: „Nora, dovnútra!“ Povedal, že je jej nevlastný otec, ale niečo v jeho tóne Petera znepokojilo.
Na druhý deň, po tom, čo odvezol všetky deti, Peter prezrel Norino sedadlo a našiel to, čo tam schovala – blister s antikoncepčnými tabletkami, čiastočne použitý.
Srdce sa mu zovrelo. Niečo bolo strašne zle.
Tej noci sa pokúsil zavolať riaditeľovi školy, ale ten ho odmietol s tvrdením, že má príliš veľa práce. Peter sa cítil bezmocný a odišiel k Norinmu domu. Nikto neotvoril. Keď odchádzal, svetlá jeho auta osvetlili Noru pred lekárňou, bledú a vystrašenú.
