Jedného dňa som sa po náročnom dni v práci rozhodol ísť do supermarketu. Vedel som, že tam budú fronty, ale doma som nemal nič na večeru ani na raňajky.
Po tom, čo som si vybrala nejaké potraviny, som išla k pokladni. Predo mnou bol obrovský rad a ďalší sa hneď vytvoril za mnou. Priamo predo mnou v rade stála stará pani.
V košíku mala jednu mrkvu, tri zemiaky, pol bochníka chleba a dve vajcia. Áno, je to skromné, ale čo sa dá robiť, keď dôchodky chudobných dôchodcov sotva stačia na zaplatenie komunálnych služieb…
Po skontrolovaní babičkinho nákupu sa 20-ročný pokladník spýtal, či už všetko skontroloval, alebo či v košíku ešte niečo zostalo. Stará pani mu len ukázala prázdny košík. Potom vstal pokladník a povedal jej, aby počkala maximálne 10 minút.
Všetci v rade sa začali pohoršovať. Ako môžete odísť z práce v čase dopravnej špičky?
Už sme chceli zavolať ochranku, keď sa objavil chlapík s veľkým vozíkom plným jedla. Boli tam mliečne výrobky, obilniny, ovocie, zelenina, sladkosti: sušienky, cukríky, čaje, káva – všetko!
Chlapík skontroloval všetok tovar, sám za všetko zaplatil a požiadal ochrankára, aby pomohol babičke odniesť všetko domov. Všetci sme boli prekvapení týmto prejavom láskavosti a úprimnosti.
Kto by si bol pomyslel, že mladí ľudia, na ktorých sa všetci tak sťažujú, sú v skutočnosti o niekoľko hláv lepší ako mnohí dospelí.
Po tomto príbehu sa snažím robiť dobro pri každej príležitosti, pretože to, čo je pre nás samozrejmosťou, môže byť pre niekoho iného luxus.
